Cesta hrdinov SNP – naprieč Slovenskom za 25 dní
Bola nedeľa, mobil ukazoval niečo málo po 10:30. Vystúpila som z auta na Duklianskom priesmyku. Plná nadšenia, očakávaní a sebadôvery som sa rozlúčila s rodičmi, spravila symbolickú fotku s rázcestníkom a odhodlane vykročila na cestu dlhú 770 kilometrov. Boli to prvé kroky z vyše milióna, ktoré ma najbližší mesiac čakali.
Cesta hrdinov SNP je s dĺžkou 770 kilometrov najdlhšia turistická trasa na Slovensku. Začína na už spomínanom Duklianskom priesmyku a končí hradom Devín neďaleko Bratislavy. Ročne sa na túto cestu vydajú desiatky, ba až stovky nadšených turistov nielen zo Slovenska, ale aj celého sveta. Tento rok som sa na prechod odlhodlala aj ja.
Zdroj: Miro Mudrák z KST
S batohom na chrbte som putovala 25 dní. Napriek tomu, že som sa na cestu vydala sama, som veľmi rýchlo pocítila silu komunity, ktorú táto cesta už roky formuje. Hneď na tretí deň som v dedinke Terňa stretla starší manželský pár, ktorý mi ponúkol večeru, sprchu a ubytovanie. Podobných stretnutí bolo počas necelých štyroch týždňov mnoho, a práve podpora a ochota cudzích ľudí mi dodávala silu.
Cesta SNP – na začiatku mi veril málokto
Pred cestou sa ľudia v mojom okolí rozdelili na dva tábory: jedni nado mnou krútili hlavou a mysleli si, že som do pár dní doma (rodičia v to priam aj dúfali :) )a tí druhí, keď videli iskru v očiach, s akou som o ceste rozprávala, si boli istí, že na Devín dokráčam. Sama som rátala s možnosťou, že v istom bode budem musieť cestu prerušiť. Ako najsilnejšia myšlienka, ktorá mi pomohla v tých najťažších chvíľach, sa ukázala “Nikdy, nikdy si nebola k tomu Devínu bližšie, ako teraz. A každým krokom sa k nemu opäť priblížiš.”
Vďaka ľuďom, ktorých som na ceste stretla a virtuálnym fanúšikom z portálu cestasnp.sk a facebookovej skupiny Cesta SNP 2023 som zistila, že na svete je omnoho viac dobrých a prajných ľudí, ako som si myslela. Každá reakcia či komentár, pekné slovo od náhodných okoloidúcich či ochotným “trail angels” ma napĺňali energiou.
Po ceste, keď som sa náhodne stretla s ľuďmi, ktorý môj prechod sledovali, som sa viackrát počula vety ako “Neveril som, že taká mladá baba to dá,” alebo “čakala som, kedy z teba vyprší optimizmus a naivita.” Všetky rozhovory mi však boli dôkazom, že som bola inšpiráciou nielen pre rovesníkov, ale ajnstarších a skúsenejších. Presne to bol dôvod, prečo som svoju cestu medializovala. Uvedomujem si, že napriek nízkemu veku dokážem byť pre okolie prínosom a verím, že som mnohým ľuďom dodala odvahu a zápal, aby sa pustili do vecí, ktoré vyzerajú byť veľkým strašiakom.
Cesta SNP – príprava a výbava sa ukázali ako kľúčové
Nápad prejsť túto diaľkovú trasu mi v hlave nezblysol z večera do rána. Bol to dlho môj sen. Keď sa ukázala možnosť, že v lete budem mať mesiac čas vyraziť, zodpovedne som pristúpila k príprave. Nie je možné sa pripraviť na všetko – cesta so sebou priniesla mnoho krízových situácií, na ktoré som skutočne pripravená nebola, no dôkladnou analýzou trasy, čítaním článkov a kníh úspešných absolventov trasy či zlepšovanie fyzickej kondície určite prispeli k tomu, že sa mi cestu napokon podarilo prejsť. Mala som veľkú dôveru v každú jednu vec, ktorú som si so sebou stovky kilometrov niesla. Batoh, spacák a iné esenciálne prvky výbavy už dávno mali za sebou záťažové testy.
Merino oblečenie Black Hill Outdoor bolo nielenže spoľavlivé, no vďaka nízkej gramáži mi ušetrilo váhu, ktorú by som inak musela niesť. Na celú cestu mi stačili dve tričká! Výhody tohto materiálu som pocítila hneď v prvých dňoch, kedy som ocenila najmä jeho dobrú savosť, priedušnosť a antibakteriálnu schopnosť. Zároveň mi oblečenie po praní rýchlo vyschlo, čo sa ukázalo ako obrovský benefit. S ponožkami z merino vlny sa mi nerobili otlaky a nohy ma dokázali niesť desiatky kilometrov denne.
Paralela cesty SNP s bežným životom
Keď je človek takú dlhú dobu takmer stopercentne odkázaný len a len na seba, uvedomí si mnoho. Nielenže nájde prepojenia medzi reakciami na ceste a v bežnom svete, najmä si uvedomí, čo je v živote skutočne dôležité a akým nepodstatným veciam častokrát venujeme svoju pozornosť a energiu. Príliš sa zaoberáme tým, nad čím nemáme a ani nikdy nebudeme mať kontrolu, namiesto toho, aby sme veci jednoducho prijali také, aké sú a snažili sa adaptovať. Každý si z cesty berie niečo iné, no som si istá, že to, čo tam zistí, je presne to, čo potreboval zistiť.
Veľmi odporúčam každému, aby sa aspoň raz v živote vystavil dlhodobému nekomfortu. Každý máme hranice niekde inde a niekomu by mohla stačiť len maličká časť tejto cesty, aby si z nej vedel odniesť to, čo potrebuje. Je na každom, či pôjde sám, s niekým, do hôr alebo na planiny. Pribaľte si však otvorené srdce, zápisník, kvalitnú výbavu a dobrú náladu. A ozaj – ego nechajte doma :)
Dominika